Shinigami na strednej-03

15. srpna 2013 v 15:36 | Hin |  Shinigami na strednej

Shinigami na strednej 03


Dni ubiehali a noví spolužiaci postupne zapadli. Niektorí sú síce stále stredobodom pozornosti kôli neustálim výkivom správania ale to už ku strednej škole patrí. Jeden žiak mal ale stále s novými žiakmi problém. Samozrejme to bol vždy nespokojný mrkváč. Mal problém s akoukoľvek spoluprácou s nimi držal sa od nich čo najďalej.,, Takže! Pripravíte si projekt v skupinách." oznámil nám učiteľ (Mayuri) na Biológii a všetci sa začali modliť. Jedny aby boli v skupine s kamošmi a druhý tí ktorým chýba súbor s názvom mozok aby skončili s nejakým šprtom. stará učitelia nás zo Soi dala vždy spolu ale u tohto som si vôbec nebola istá. ,,Takže prvá skupina: Soifon, Vega, Matsumoto a Madarame." povedal a Ikaku nahlas povedal,, No super jedna blbá (narážka na Rangiku) druhá šialená(Soifon) a tretí Ar..." Ikaku chcel niečo povedať ale zarazil sa, akoby si uvedomil že skoro vyzradil niečo čo nemal. A tretí Ar... čo asi chcel povedať? ,,Nič som nepovedal." povedal skleslo a sadol si a Mayuri pokračoval akoby ho ani nepočul. ,, Druhá skupina: ... takto rozdelil celú triedu do štvorčlenných skupín až sme ostali iba traja . ,, A vy traja Jagerjaques, Kurosaki a Kuchiki..." a teraz nasledovali dve reakcie ktoré priťahovali pozornosť. Prvá bola Mrkváčova ,, Čo?!?! To nie ,ja s ním v skupine nebudem!!! To ani nápad!!! " rozkrikoval sa na celú triedu a všetci ho len pozorovali ako sa tam s niekým hádal že všetci musia byť ako ich rozdelil že si nikto nevyberal a tak ďalej... . A tú druhú som si všimla len ja. Mayuri totiž po prečítaní môjho mena akoby skamenel. Bol celkom mimo a ja som nechápala prečo. Začal si ma skúmavo prezerať a mne prešiel po chrbte mráz.*** ,,Kuchiky?? Toto je veľmi zvláštne. " pomyslel som si a niečo mi napadlo. pozrel som si triednu knihu pár strán dozadu a našiel meno Soi-fon ,, Toto meno je mi tiež veľmi povedomé." Moje myšlienky sa prerušili keď som si uvedomil že žiaci sa tam hádajú a tá Kuchiki na mňa divne pozerá. ,, Dosť !!!! Moje slovo platí a bodka. V projekte budete sledovať chovanie a návyky zvieraťa, či už domáceho alebo divokého v ZOO za normálnych okolností a pod nejakým vplyvom napríklad izolácia , zmena prostredia a pod. ***Povedal " A načo to budeme vlastne skúmať?" spýtala sa Tatsuki. " Lebo ma to zaujíma" povedal a ako kúzlom zazvonilo presne keď dohovoril. Mayuri odišiel z triedy a Grimmjow sa ku mne naklonil .,, Teším sa na spoluprácu cica." Och bože zasa ten hlas . Keď ním prehovoril mala som pocit že mám nohy zo želatiny. Ale prečo?!?! Ja ho predsa nemám rada !!!!!! ,, Nelep sa na mňa furt!! A neboj sa budem sa snažiť vyhnúť ti ako sa len dá!" ,, Ale noták myslel som že toto správanie máme už za sebou." povedal a snažil sa ma poladiť po hlave ale ja som mu chytila ruku a vykrútila zápästie. ,, Auuuu!! OK! OK! pusti ma." zvýšil hlas. Ja som o pustila a odpochodovala z triedy. *** Sakra... ja ju nechápem raz je zo mňa namäkko a raz ma ide zabiť... au, má celkom silu *** Ďalšia hodina bola anglina znovu s novým učiteľom. Ako sa ukázalo väčšina nových učiteľov neni žiadna výhra. Takže som čakala aj nejakého psychopata s nožom v ruke. Zvláštne však bolo to že mi všetci prišli akýmsi spôsobom známy, napríklad učiteľa telesnej som oslovila menom ktoré nepovedal... a potom napríklad ten chlap na ulici ten mi bol... . Naše staré dvere zavŕzgali a je som sa pozrela na človeka ktorý vošiel do triedy a úplne som zamrzla. Bol to ON! Ten chlap z ulice čo nás naháňal. Prestrašene som sa pozrela na Soi a ona my vydesený pohľad opätovala. Do triedy vošiel ako bez duše ale ked ma uvidel tiež sa zatváril prekvapene ako my. Potom sa však snažil tváriť normálne aj ked mu to velmi nešlo. ,, Som Byakuya Kuchiky a som váš nový učiteľ." ČOOOOOO KUCHIKI TO ČO MÁ AKOžE ZNAMENAŤ!!! ,, Teraz sa mi po radoch predstavíte a ja sa pokúsim zapametať si to do konca tíždňa." ,, Madarame Ikakuuuu!!" Zavrieska Ikaku na plné hrdlo s on sa zatváril akoby ho šiel zabit. ,, Inoue Orichime" ,,Soi-Fon" ,,Ggio Vega"... takto to šlo až kým sa nedostal rad na mňa ,, Kuchiki Rukia." Povedala som a on nam mňa vytreštil oči. A všedci nový žiaci sa po mne skúmavo pozreli. To je ona! Ale počkať, nieje to Hisana... len sa na ňu neuveritelne podobá... Dobre, kľud, nesmiem robiť nič čím by som pútal porornosť."Aha... no vyzerá to že tu mám menovkiňu." povedal a snažil sa vyzerať pokojne, no v jeho hlase sa niečo chvelo." No asi hej." povedala som nesmelo a odvrátila zrak." " No dobre, dnešná hodina bude taká zoznamovacia, čiže si preverím ako ste na tom." " To akože ideme písať nejaký test?!!!!" vykríkol prestrašene Renji. " Nie ale idem si vás preveriť v ústnej kounikáciji. Did you understand me REDHEAD?" " Yes sir." odpovedal zahambene Renji. Hodina pokračovala tým že učiteľ zistil že polka triedy je úplne tupá a popri tom na mňa stále zízal. Po hodine si ma učiteľ zavolal a tváril sa akoby ma vôbec včera nenaháňal po meste ako zmyslov zbavený." Chcel by som sa vás spýtať ako sa volá vaša mama. Len tak že či ju náhodou nepoznám keď už sme tí menovci." povedal s hraným úsmevom." Netuším ako sa volala." oznámila som mu nedôverčivo." Ako prosím? Akoto že neviete ako sa vol... Povedali ste volala, ona je..." Nestihol dopovedať lebo som ho prerušila." Neviem či je mŕtva. Každopádne ju nepoznám, vživote som ju nevidela a ani o to nemám velmi záujem." " Ale kto je potom váš zákonný zástupca?" spýtal sa a hlas sa mu triasol akoby sa dozvedel niečo hrozné. " žijem so sestrou." " A ako sa volá?" " Aiko. Prepáčte už musím ísť." povedala som a odbehla. Musela som niečo vymyslieť... nemohla som mu predsa povedať jej meno keď ma minule naháňal a vikrikoval na mňa Hisana. Dúfam že sa nestretnú... lebo to by bolo v riti.Hľadala som Soi ale potom som si uvedomila že ďalšia hodina je telesná a Soi má vďaka svojej neuveritelnej šikovnosti povolené uvolnenie z telesnej výchovy... čiže už sa nasáčkovala do jedálne aby si ušetrila čas po škole. " Štastkárka, vždy sa jej podarí z tej telesnej vyvliecť." povedala som v šatni. " Ale notak Rukia, veď vieš že Soi miluje telesnú. Len má proste šťastie na zranenia." bránila ju Orihime. " Ja viem." povedala som z úsmevom. Hneď vedľa nás sa prezliekala nová spolužiačka ktorá nás len tíško počúvala. Prišlo mi ju trochu ľúto lebo sa zdala byť v pohode ale velmi plachá na to aby sa pripojila do nášho rozhovoru." Ako sa to vlastne voláš? " spýtala som sa jej. Ona sa na mňa najprv prekvapene pozrela ale potom tenkým hláskom povedala. " Momo. A ty si Rukia že?" " Áno. No ako sa ti na našej škole páči?" neverila som čo to robím... čo som nejaký uvítací výbor." Je to tu pekné a ľudia sú velmi milí." povedala s úsmevom. kým zazvonilo pokračovali sme v nesmelej spoznávacej konverzáciji. Keď tu nebola Soi, aspoň som sa mala s kým rozprávať. Keďže namiesto telesnej nemám čo robiť tak som sa poobede rozhodla že sa schovám na svoje miestečko a budem si tam v kľude písať. Prišla som k telocvični ktorá bola prázdna. Je leto takže sa cvičí vonku. Vošla som dnu a otvorila velké dvojkrídlové dvere ktoré viedli do náraďovne. Keď som však vošla dnu, čakalo ma tam veľké prekvapenie. Stál predomnou Ggio ktorý mal na sebe oblečené len trenky a do ruky zobral tričko na telesnú. Pozrela na mňa s vyvalenými očami a ja som zo seba vykoktala len." č... čo tu robíš?" on sa na mňa celý červrený pozrel, rýchlo si natiahol nohavice a povedal" Ja. Len som nevede kde sú šatne a tak som si povedal že sa prezlečiem tu. Ja . myslel som si že tu nikto nepríde. " ja som sa už trochu ukľudnená ale stále červená na neho pozerala ako na zjavenie. Nemohla som odtrhnúť oči od jeho tela. zrazu som rýchlo potriasla hlavou na stranu aby som sa sústredila." Ja ti ukážem kde sú."povedala som hamblivo a on si obliekol tričko, pozbieral si veci a podišiel ku mne." Ďakujem. " povedal a obaja sme vyšli von. " A čo si tam vlastne robila ty?" spýtal sa ma na ceste ku šatniam." Chodievam tam keď nemôžem cvičiť. Mám totiž šťastie na zranenia a tam mám kľud. Môžem si tam v kľude písať." povedala som zasnívane" A čo píšeš?" spýtal sa zaujato." Texty piesní a občas básne." odpovedala som. " rád by som si ich niekedy vypočul." " No baby nemajú rady keď jw na skúškach niekto cudzí a bez hudby by to nebolo ono." povedala som smutne." tak mi dáš noty a ja ti k tomu zahrám. Hrám trochu na gitaru." " Naozaj? Tak to by ste sa mali s Rukiou o čom porozprávať. " povedala som " Tak to asi hej " povedal s úsmevom a zatali sme pred pánskymi šatňami." Tak tu to je" povedala som za ukázala na dvere." Aha. Tak ďakujem a uvidíme sa. " povedal z znovu sa so mnou zozlúčil gestom hodným gentelmana a nežne mi pobozkal ruku. " Eh... ahoj povedala som z červeňou v tvári a vybrala sa preč. Šla som presne tam kde sme sa stretli. V náraďovni som si sadla na švédsku bedňu a vybrala si notes s piesňami. *** S dievčatami sme vybehli na ihrisko okolo ktorého bol 300 metrový okruh škváry. Hneď po nás sa dovalaili aj chalani. Učiteľ tam na nás už čakal." No čo baby? dám vám dneska zabrať?" spýtal sa z priblblým úsmevom." No len to skúste." povedala som ironicky" ja niesom nejaká slečinka ktorá sa bojí spotiť sa." dodala som a on sa na mňa pozrel a odvetil" Hej? A čo keby sme to zistili." v jeho hlase som počula výzvu, a ja ,milujem výzvy." Pokojne. Čo to bude? " spýtala som sa s odhodlaným pohľadom. Všetky dievčatá na mňa pozerali ako na blázna a chalani sa len nechápavo pozerali ži čo to dievča trepe. Z učiteľom som sa toťiž dohadovala ako z kamarátom... akoby som mu bola rovná."Dobre teda. Že si rýchla, to som zistil minule. Uvidíme ako si na tom so silou. Dievčatá, do posilňovne." Zavelil a ja som tam vystrelila ako strela." No čo si vyberieš. Dávam ti možnosť voľby, aby si nepovedala že som vybral niečo v čom som dobrý. Ikeď iné tu ani nieje." povedal namyslene" Len aby ste nebol prekvapený. Vyberám bench press"(ležíte na lavičke a dlhú činku vytláčate od hrude hore a späť)povedala som a on sa len zasmial" Ty asi nechceš vyhrať." ja som sa len uškrnula a odvetila" Nie. Len vás nechcem veľmi zahanbiť." on sa na mňa usmial a ľahol si na lavičku. " Je tam naložených 30 kg. Aby ťa to nezapučilo hneď pri prvom pokuse." povedal a z ľahkosťou zdvihol činku 5 krát." Si na rade povedal a ja som sa postavila a podišla ku hromade kotúčov vedľa lavičky a naložila ešte na každú stranu 5 kg kotúč. Učiteľ sa na mňa najprv prekvapene pozrel ale potom sa zasmial. Ja som si ľahla na lavičku a 5 krát zdvihla činku takmer bez námahy. postavila som sa a povedala. " to ste si snáť robil srandu nie? " Všetci spolužiaci na mňa vyvaľovali oči." Nechápem o čo tu ide." povedal nechápavo Grimm a premeral si Hisagiho" On tu fakt ide súťažiť z babou? Niežeby bola slabá ale on je na ňu neprimeraný súper. " dodal ešte a Keigo na neho pozrel a povedal" Čože veď ani ja nezdvihnem 40 kg." akoby to bol limit majstra sveta." Dobre Keigo ale ty máš problém dvihnúť na raňajky hrnček kakaa zo stola." odbil ho Ichigo" Dobre teda trochu som ťa podcenil. Ale trochu to urýchlime." povedal Hisagi a naložil si na každú stranu 10 kg a 60 kg činku zdvihol bez nejakých problémov. Rukia naklusala bez slov k lavičke priložila si tiež 20 kg a začala dvíhať Hisagi a všetci ostatný ostali prekvapene pozerať ako drobné dievča dvíha 80 kg činku. Po 5 zdvihoch som si utrela z čela pot a postavila sa a povedala." No ukáž sa." učiteľ si pridal ďalších 20 a ľahol si na lavičku. Zhlboka sa nadýchol, vydýchol a 5 krát zdvihol 100 kilovú činku. Chvíľu sa vydýchal a potom sa postavil a povedal s úctou " Si dobrý súper." " Ja som sa pohla smerom k lavičke ale nič som nepridávala "Som ale poznám svoje limity." Povedala som ľahla si a z vypätím všetkých síl dvihla obrovskú váhu 1.- 2.-3.-4. Krát ale pri piatom som zrazu zacítila ako sami podlamujú ruky. Nikto ma neistil a ja už som zacítila ako mi činka udrela do hrude, ale ten úder bol taký slabučký akoby na mňa spadla detská hračka. Keď som otvorila oči zistila som že nado mnou stál úplne zadýchaný a prestrašený Grimmjow a držal činku aby sa na mňa nezvalila plnou váhou. Podvihol ju a ja som sa rýchlo postavila z lavičky. "Rukia si v poriadku?" valilo sa na mňa so všetkých strán. " Áno som v pohode." Povedala som a pozrela sa na Grimma ktorý ma zachránil pred dolámanými rebrami. " Vy už asi nieste normálny že? Necháte tu dievča dvíhať takú obrovskú váhu bez istenia? Veď ju to mohlo zabiť!" kričal Grimmjow na učiteľa a ten sa len pozrel do zeme a potom znova naňho. " Máš pravdu... neodhadol som to." Povedal trochu previnilo ale ja som povedala. " To je v poriadku aj ja som sa precenila. Hlavné je že sú všetci v poriadku." Povedala som a pozrela sa na Grimma "Ďakujem." Povedala som a on sa upokojil. *** Po škole som sa rozhodla prejsť sa po parku. Cesta domov mi bude síce trvať dlhšie ale neviem z akého dôvodu ma to tam ťahalo. Keď som sa prechádzala všimla som si že na lavičke predo mnou niekto sedí. Ten niekto bol Grimm. Prišla som k nemu zozadu a oslovila ho. " Ešte raz ďakujem za záchranu." On sa najprv prekvapene poobzeral a keď si ma všimol s úsmevom povedal. " Nieje žač. Nenechal by som ťa tam predsa rozpučiť." Ale nebol to ten jeho úškrn. Bol to úprimný úsmev. Akoby sa mu uľavilo. " No. Napadlo ma že by sme už mali začať s tým projektom z Biológie. Ale nemáme ešte ani premyslené ako to urobíme." Povedala som a on sa zamyslel. Čakala som čo povie keď mi zrazu na tvári pristála kvapka vody a potom ďalšia a ďalšia. "Do riti! Prší!" Povedal Grimm akoby to bolo niečo hrozné. Behom pár sekúnd sa spustil lejak. " No tak ja bežím domov." Povedala som ale on ma zastavil." To nemyslíš vážne. Veď bývaš na druhej strane mesta. Autobusom to trvá 10 minút. Poď ja to mám kúsok. Schováme sa u mňa kým to prejde." Povedal no ja som odmietla. " Nie to je v pohode to dobehnem." Ale v momente keď som to povedala udrel silný blesk. " Ale notak." Poď. Povedal a ja som nakoniec pristala. " Dobre." Povedala som a obaja sme sa rozbehli ku Grimmovmu domu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama