Shinigami na strednej-04

23. srpna 2013 v 18:31 | Hin |  poviedky
Nech sa páči ďalší dielik. Dúfam že to ešte niekto číta a ak hej tak poprosím komentík :-D


Rukiin pohľad:
Čo to pre boha robím? Najprv sa chovám ako uvítací výbor pre nových spolužiakov a teraz toto? Dobre bola som naňho milá lebo mi zachránil krk... respektíve rebrá. Ale to že som bez väčších protestov súhlasila že s ním pôjdem k nemu domov? Dneska je fakt divný deň.
Než som sa nazdala Grimmjow odomykal dvere do veľkého bieleho domu. Obaja sme rýchlo vbehli dnu a on zavrel dvere. Boli sme mokrí ako myši a mne bola hrozná zima. Keď sa na mňa otočil tak som sa musela veľmi sústrediť aby som dokázala ovládať svoje mimické svaly lebo som si skoro nechala otvorené ústa. Mokrá biela košeľa sa mu lepila na telo a odhalila perfektne vypracované brucho a hruď. Bože! Nad čím to premýšľam?! Spýtala som sa samej seba a trochu som odvrátila zrak. Bola mi naozaj hrozná zima a mokré oblečenie to len zhoršovalo.
Grimmjowov pohľad:
Triasla sa. Neuvedomil som si že si nemá čo iné obliecť. " Ehm... Nechceš si dať sprchu?" spýtal som sa " Ha? Ako to myslíš?" spýtala sa ma akoby som ju chcel znásilniť. Ndošlo mi ako blbo to vyznelo. " Nie ja. Nemyslel som to tak. Trasieš sa. Ja len či si nechceš dať sprchu SAMA a prezliecť sa do niečoho suchého. Bývam tu sám takže nemám nič dievčenské, ale mohol by som ti požičať aspoň nejaké tričko a tepláky kým ti preschnú veci." Vysvetlil som aby som nevyzeral ako úplný úchylák. " Aha. No . Vlastne áno. Ďakujem. " povedala Rukia nesmelo. " Dobre. Na poschodí tretie dvere vľavo uteráky a všetko ostatné je tam. Pred dvere ti pripravím oblečenie." Povedal som a Rukia sa vybrala hore.
Rukiin pohľad:
Kým som šla do sprchy napísala som Hisane SMS že som sa pred búrkou schovala u KAMARÁTKY, aby nestresovala a a že prídem keď to ustane...Nerozumiem tomu. Chová sa inak. Inokedy ma balí pri každej príležitosti a teraz je taký slušný. Dáva si pozor aby ma neurazil a pri téme sprcha som nepočula ani jednu sexuálnu narážku tipu " Môžem ti tam pomôcť." Je to zvláštne ale keby bol takýto častejšie... ja neviem ale asi by som ho mala rada.
Grimjowov pohľad:
Zatiaľ čo sa Rukia sprchovala ja som sa len poutieral a prezliekol. Teraz nebol čas na balenie... nechcel som aby sa kvôli mojím poznámkam. Keď som vyšiel z izby pred kúpeľňu som položil tričko a tepláky a šiel si sadnúť dolu do obývačky. Pozrel som sa von oknom a búrka stále neprestávala Chvíľu som si tam posedel no zrazu som začul výkrik. " Aaaaaaa!" okamžite som sa zdvihol a dokonca som použil soneedo aby som tam bol rýchlejšie. Keď som bol hore Rukia tam stála v rohu len v uteráku a z hrôzou pozerala na čierneho pantera ktorý stál priamo oproti nej. " Do riťi! Prepáč zabudol som ti povedať o Panterovi. Kľud Rukia. On ti neublíži." Povedal som a Rukia na mňa pozrela ako na blázna. " Ako to myslíš?" Spýtala sa a ja som jej to vysvetlil. " Pantero je môj, ako to povedať. Domáci maznáčik." " Robíš si srandu? Ty máš pantera?" spýtala sa " Áno ale neboj. Mám ho už roky. Je krotký Povedal som a pohladil Pantera po hlave. On zapriadol a rukia sa trochu upokojila a zo schúlenej polohy v rohu sa vystrela a mne sa naskytol pohľad na jej nádherné telo zabalené len v uteráku nedokázal som sa na ňu prestať dívať. " Hej. Si v pohode?" prebrala ma z myšlienok Rukia a ja som sa jej pozrel do očí. " Jasné. No ja si ho vezmem dolu a ty sa pokojne prezleč. Keď budeš hotová príď dolu" povedal som a odišiel aj s Panterom na prízemie.
Rukiin pohľad:
Vydesil ma. Ale bol vlastne celkom zlatý. Ale ako som mala zareagovať keď sa zrazu uprostred domu zjavil čierny Panter. Keď som sa prezliekla zišla som dolu do obývačky a tam ma už čakala horúca čokoláda so škoricou. Grimmjow sedel na gauči a ja som sa posadila vedľa neho a napila sa čokolády. Pantero vyskočil na Gauč a položil si hlavu a moje kolená pak aby som ho pohladila. Ja som sa trochu zľakla ale potom som ho pohladila. " Má ťa rád. Nezvikne si niekoho len tak obľúbiť." Povedal Grimmjow a ja som sa usmiala. Chvíľu sme ešte posedeli v obývačke. Rozprávali sme sa o všeličom a on zrazu zmenil tému a povedal. "Niečo mi vlastne ešte dlžíš. Ešte stále si mi nepovedala čo znamená tá 13stka na trinástka." " No. Ja ti to vlastne nemôžem vysvetliť." Povedala som a on sa začudoval. " prečo?" " Lebo sama ani len netuším čo to znamená. Ja... vlastne ani neviem ako som sa dostala do tohto mesta. Moje spomienky začínajú asi tak pred v 15. Začala som chodiť na strednú školu. Netuším čo bolo predtým. Prebrala som sa raz v jednej uličke, ležali sme tam, ja a Soifon. Mala som oblečené len čierne Kimono a v zakrvavenej ruke som držala toto trsátko." Povedala som a pozrela do zeme. " Nemusíme o tom hovoriť ak nechceš." Povedal a ja som sa na neho slabo usmiala. " Prečo sa nemôžeš chovať takto v pohode aj v škole?" spýtala som sa a on sa zasmial. " To vieš. Budujem si imidž." " Koho? Idiota?" " Nie. Drsného chalana. " povedal a odpil si z čokolády. " Hmm. Mne sa drsňáci nepáčia... Sú trápny." Povedala som a obaja sme sa zasmialiBúrka pomaly ustávala a keď prešla moje veci boli akurát suché. Tak som sa šla prezliecť. Keď už som išla otvoriť dvere Grimmjow mi ich zatvoril pred nosom. " Hej. Čo to má znamenať?" spýtala som sa " No. Tak ma napadlo. Keď už som nedostal tú odpoveď. Mám predsa nárok na nejakú náhradu." Povedal a uškrnul sa. A než som sa stihla opýtať pobozkal ma. Jazykom mi zašiel do úst, dokonca mi jemne zahryzol do spodnej pery. Ja som sa od neho odtrhla otvorila dvere a odbehla rýchlo preč. Nie preto že som sa ponáhľala domov alebo niečo podobné. Nechcela som aby videl že som sa nemala v úmysle brániť. Nechcela som aby videl že sa mi to páčilo. A nechcela som aby som to videla ja. Samú seba presviedčam že ho neznášam. A pritom som nechcela aby ten bozk skončil.
*** Keď som dobehla domov Hisana a Soifon práve pozerali telku. " Ahoj. U koho si sa to vlastne schovala?" Spýtala sa ma Soi a ja som rýchlo začala vymýšľať čo poviem" Ja... schovala som sa u tej novej baby... ako sa to volá?... Momo. " povedala som a rýchlo som vybehla hore do izby. Ale kým som stihla odísť všimla som si zvláštny pohľad ktorý mi venovala Soifon. Neverila mi ani slovo... niekedy je nevýhoda mať niekoho kto vás pozná lepšie ako vy sami. Keď som za sebou zavrela dvere oprela sa o ne a zviezla sa na zem. Cítila som sa hrozne zvláštne. Cítila som také zvlášte šteklenie v bruch a keď som si spomenula na ten bozk tak sa mi zastavil dych... Prečo som mu to dovolila?! A prečo som to len ukončila? Chcela som aby tá chvíľa trvala večne. Bože môj! Mám v hlave taký zmätok. Potrebovala som myslieť na niečo iné... na niečo úplne nudné a obyčajné. Na školu! Potrebujeme začať s tým projektom z Biológie! "Fuck!" povedala som si a ľahla som si na posteľ. Začala som premýšľať ako to urobíme ale v tom som mala v hlave obraz tých najkrajších tyrkysových očí aké som kedy videla. " Kurva! Ako ho mám dostať z hlavy!"Povedala som si a pozrela sa na hodinky. Bolo pol siedmej. Vzala som do ruky gitaru a začala brnkať melódiu piesne ktorú som... napísala. Nikdy som nepísala texty. Len hudbu. Ale toto bol môj malý výtvor. Nikdy ho nepočul nikto iný ako ja. Hrala som si rôzne pesničky skoro hodinu a potom som si ľahla spať. Bola som z toho dňa veľmi unavená a potrebovala som si v hlave uložiť veci. Chvíľu po tom ako som si ľahla prišla do mojej izby aj Soi. " Môžem spať dneska tu?" spýtala sa a ja som sa na ňu pozrela " Kedy si nemohla?" povedala som a usmiala sa.
***
Pohľad Soi fon:
Ráno sme s Rukiou vošli do triedy a mne hneď padol pohľad na chlapca s dlhými čiernymi vlasmi spletenými v cope. On sa na mňa láskavo usmial a ja som sa začervenala až za ušami. Posadila som sa na miesto a jedným očkom som po ňom pokukovala. Hrozne sa mi páči ako sa ku mne správa. Je taký zdvorilý a. Ja neviem proste sa chová tak dospelo... nie ako ostatný...vôbec sa nesnaží ma dostať do postele a nemá na mňa hlúpe narážky. Všetci ostatný sa mi zdali detinský. Aj s Rukiou máme niekedy rozdielne názory... dokonca by som to nazvala ako generačné rozdiely a to sme rovnako staré... niekedy sa cítim akoby som mala 300 rokov v porovnaní s ostatnými rovesníkmi. Z myšlienok ma prebral učiteľ ktorý vošiel do triedy na výtvarnú. Stál pred nami vysoký urastený chlap s dlhými tmavohnedými vlasmi ktorý mal na sebe namiesto normálnej ružovú havajskú košeľu. Postavil sa pred tabuľu a začal sa tváriť akoby práve našiel zmysel života. " Áááááá. Bože ja som vedel že v mojej triede budú krásne dámy ! Práve som našiel nebo!" vykrikoval s takou radosťou v očiach že vyzeral ako malé dieťa v miestnosti plnej cukríkov. " A to je čo?? Pedobear??" povedala som si v mysli. " Takže zdrvím vás milé dámy! A páni. Moje meno je Kyoraku Shunsui a budem vás učiť výtvarnú výchovu." Zahlásil a pri tom sa skúmavo díval na všetky baby v triede.
Rukiin pohľad
" Tak. Dneska začneme hneď z ostra a začneme kresbou. Predpokladám že by moji kolegovia nesúhlasili s tým že by ste boli moje modelky a ja by som vás maľoval takže to urobíme takto. Prvý a od nich každý druhý si otočí lavicu a bude kresliť spolužiaka pred ním." Povedal ja keď som si otočila lavicu Grimmjow sa na mňa uškrnul a povedal Vlastne to ani nepovedal len to naznačil perami. Skrátka povedal "drsňák". Ja som sa potichu zasmiala a pregúlila očami. Začali sme kresliť. Teda... u niektorých sa to tak nedalo nazvať... ich výtvory boli skôr zvieratá ako ľudia, a to platilo skoro pre všetkých chalanov okrem jedného nováčika. Jeho obrázok bol úžasný, bol to nejaký... ja si nemôžem pomôcť ale vyzeral ako teploš. Každopádne plešúňa ktorý bol pred ním zachytil dokonale . Keď som videla čo tvorí Grimm tak som sa skoro hodila o zem. " Ts. Toto mám byť akože ja?? Veď to vyzerá ako nejaký balón z očami!" ( tak raz označila učiteľka môj výtvor lebo dievčaťu som nenakreslila krk čiže vyzerala akoby sa tá hlava len tak voľne vznášala ako balón XD) povedala som a začala sa smiať. " Náhodou som ťa celkom zachytil." Povedal Grimm a ja som sa zatvárila urazene. " To sa hodí skôr na teba a tvoju nafúkanú hlavu." Povedala som a on svojím pohľadom uznal porážku. Bola som aj zvedavá ako to ide Soi. Mala úžasný multifunkčný talent na umenie. Vedela spievať, kresliť, tancovať, mala som pocit že je nejaký stroj na talenty. Jej kresby boli vždy úžasné. 5 minút pred koncom hodiny učiteľ pozbieral papiere a rozdelil ich do 3 kôpok. V prvej bolo najviac papierov. " V prvej kôpke sú zaradené kresby ktoré vyzerajú ako by ich kreslili geniálne batoľatá čiže na úrovni rybičky či ihličnatého stromčeku ktorý kreslil prvák." Povedal a začal ukazovať jednotlivé diela. Celá trieda sa smiala napríklad na Ichigovi ktorý mal nos ako mrkva ktorého kreslila Chriruchi ( príhodné) Alebo na Orihime ktorá mala povedzme trošku " nerovnomerné proporcie tela" ak chápete. " V druhej sú tie ktoré sú primerané na vaše obmedzené vzdelanie z výtvarnej na základnej škole." Povedal a vytiahol obrázky ktoré aj keď to neboli umelecké diela vyzerali ako ľudia." To bel vlastne takmer celý zvyšok triedy ktorý zahŕňal napr. aj Tatsuki alebo Loly a Menoly. A v tretej kôpke boli už len tri papiere ktoré keď ukázal tak všetkým okrem tvorcov spadli sánky. Bol to môj, Soifonin a Toho chalana... no toho... Yumichiku. " A vy ste na úrovni vyššej ako je bežné." Povedal po prečítaní podpisov na papieroch. " Všetci traja ste naozaj veľmi talentovaný. A možno by ste mali porozmýšľať o rozvíjaní svojho talentu."
( tento obrázok som kreslila ja a popravde som naňho celkom hrdá :-D)
( A tento kreslila moja sesterkla Saky. Jej blog nájdete tu http://lovesakyh.blog.cz/. Myslím že má talent.)
Dodal a zadíval sa na kresby. Zazvonilo. Ešte nás čakalo 5 hodín a to bola Matika s Hisagim, Japončina s triednou, zemepis, Boilógia s s tým čudákom a fyzika.
Rukiin pohľad:
No super to bude dneska deň... samé retardovené hodiny. Matiku by som už prežila a japončina sa dá vydržať keďže naša triedna je super ale zvyšok. Na biológiu zatiaľ ani netuším čo budeme pri tom projekte sledovať a fizikárka ma nenávidí keďže sme si pár krát...ehm... skočili do vlasov. Naposledy som jej dala facku a ona povedala že to bude riešiť s vedením... tak som zvedavá. Ale zaslúžila si ju. Nemala o nej tak hovoriť. Z mojich myšlienok ma prebralo zvonenie. Matika bola vlastne celkom fajn... Ten Hisagi je celkom pohoďák. Dokonca nám ani nedal domácku. Povedal že by bol aj tak lenivý ju kontrolovať. Musela som sa zasmiať. Ani neviem ako ale hodina zemepisu skončila a nadišla biológia. Sakara! Čo mu povieme keď sa spýta na tému ktorú sme si vybrali. Aaaah... zasa musím vymýšľať nejakú výhovorku. Učiteľ vošiel do triedy a usadil sa na stoličku. Skontroloval dochádzku a začal " Takže. Nadiktujete mi témy projektu. Prvá skupina. Vega, Soifon, Matsumoto a Madarame. Téma?" povedal nezaujato a Vega sa ozval. " Správanie netopieza na dennom svetle. " povedal " Hmm... Zaujímavé. To beriem." Povedal mayuri a pokračoval po skupinách až kým neprišiel rad na nás. Posledná skupina. Jeagerjaques, Kuchiky a Kurosaki. Čo máte?" spýtal sa a ja som začala. " No viete my sme... my sme si ešte nevybrali." Povedala som nesmelo a Kurotsushi úplne chladne a bez záujmu povedal. " Máte čas do zajtra do rána. Ináč u mňa končíte." " Dobre." Povedala som a rýchlo som sa posadila. Sakra... ten vyzerá že mi odhryzne hlavu keď to nestihnem. Našťastie mi Biológia ide čiže som mala také malé bezvýznamné plus a on ma na oplátku prebodáva pohľadom len pri každej druhej vete. A je to tu. Fyzikárka vošla do triedy a hned mi venovala opovrživý pohľad. " Takže Kuchiky. Rozhodla som sa že ti dám ešte jednu šancu. Takže Mi bude stačiť keď sa mi ospravedlníš. Ja čakám." Povedala povýšeneckým tónom. " Ja vám ?? A za čo?!" Spýtala som sa... teda v návale hnevu som na ňu skôr zhúkla. " Kuchiky nepokúšaj moju trpezlivosť. Čo ťa tá tvoja sestra nevedela naučiť aspoň slušným spôsobom?!" povedala a ja som sa už neudržala a vybehla som na ňu. Jednu som jej priťala že si tresla hlavu o tabuľu. No keď som jej šla zasadiť druhú päsť niekto ma chyťil jednou rukou za pás a druhou za ruku a zadržal ma. Bol to Ggio. " PUSTIMA!! JA JU ZABIJEM!" vykrikovala som a on na podal Grimmjowovi aby ma držal zatiaľ čo kontroloval či tá suka žije.
***
Sedela som v miestnosti kde som mala počkať na výchovného poradcu. Do miestnosti ku mne vošiel vysoký muž a dlhými bielymi vlasmi a milým úsmevom. " Ahoj ja som Ukitake Yoshiro. Takže čo to tu máme. Napadla si svoju učiteľku. Už druhý krát." Povedal a zatváril sa zaujato. " Tak mi povec ako to bolo." Dodal a milo sa na mňa usmial. " Netvárte sa že vás to zaujíma. Viem že vám platia za to aby ste " načúval mojim problémom" a podobné kraviny ale na mňa to nemusíte hrať. Stačí keď tu taký pol hodinu posedíme a môžete ma pustiť preč a ísť domov." Povedala som a on sa na mňa pozrel najprv začudovane a potom až pobavene. " Také ľahké to nebude. Lebo ta nepredstieram záujem a nič nehrám. Proste chcem vedieť čo je tvoj problém. Takže mi povec prečo si napadla svoju učiteľku." Povedal neústupne ale stále láskavo. " Lebo je to kurva! Zaslúžila si to a ostatné vás nemusí zaujímať!" povedala som útočne a on sa na mňa pozrel. " V zápise mám že hovorila niečo o vašej sestre, o čo šlo?" Spýtal sa a ja som sa pozrela do zeme. Urážala ju. Vždy ju urážala. Ju a moju mamu... vraj ma odhodila ako odpad... vraj ma Hisana nedokázala vychovať. To jej nemohlo prejsť.Behalo mi hlavou keď som zrazu zacítila ako ma chytil za ruku. Pozrel sa na mňa tak milo bez predsudkov neodsudzoval ma za to ako sa chovám. " Neboj sa. Povec mi presne čo sa stalo aj predtým." Povedal a ja som začala rozprávať. Ja neviem prečo. Vylialo sa to zo mňa ako rieka. Vzbudzoval vo mne taký pokoj a istotu. Zverila som sa mu a on mi sľúbil že to bude riešiť. " Neboj sa všetko bude v poriadku." Povedal keď sme už stály na chodbe a každý sme sa vydali iným smerom.
***
Grimmjowov pohľad:

" Rukia sa tvárila úplne nepríčetne. Normálne som mal strach že tú učiteľku zabije." Hovoril som Ggiovi po vyučovaní. " Vážne. Keď tam ležala myslel som že je s ňou amen. Kokos a keď som ju chytil tak mi skoro jednu šľahla." Povedal Ggio. " Ale urážala jej rodinu... úprimne...byť na jej mieste tak jej tiež jednu pridrbem." Povedal som a Ggio súhlasne prikývol. "Ideš?" spýtal sa ma Ggio pred školou. " Nie. Vieš. Radšej ju tu počkám." Povedal som a môj kamarát sa na mňa zaškeril. Keď Rukia vyšla zo školy vyzerala rozrušene. Skoro do mňa narazila. " Ah. Prepáč. Zamyslela som sa a nedívala som sa pod nohy." Povedala a pozrela na mňa. " To nič. No ako sa to vyriešilo?" spýtal som sa.
Rukiin pohľad:
" Fajn." Povedala a než som sa stihol ešte niečo spýtať vybafla na mňa. " A musíme vymyslieť niečo na tú biológiu! Máme čas iba do zajtra rána." Povedala. " Z mrkváčom sa o tom nemá zmysel ani baviť ten nič nevymyslí a vy dvaja spolu v jednej miestnosti nevydržíte." Povedala a ja som len prikyvoval. " Tak poďme ku mne. Musím nakŕmiť Pantera." Povedal a ja som po chvíľke premýšľania pristala. Veď už som uňho bola. A vlastne som sa tešila na Pantera. Bol taký prítulný. Tak sme sa opeť vydali ku Grimmovi domov. Odkedy prišiel tak som naňho úplne zmenila názor. A to ma desí.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Tsuki-chan Tsuki-chan | Web | 3. září 2013 v 22:14 | Reagovat

ten Grimmjow bol taky zlaty ked boli u neho doma :-) aj ja chcem mat take domace zvieratko ako on :D a tie obrazky su velmi pekne :-) to ako nalozila ucitelke sa mi neskutocne pacilo :D tesim sa na pokracovanie :-)

2 Hin Hin | E-mail | Web | 7. září 2013 v 20:55 | Reagovat

Dakujem :-D teraz som tubdlsie nebola lebo som sa prestahovala na intrak a je tam blba wifi ale vyriesim to nejako :-D dakujem som rada ze sa ti paci a potesi ma kazdy koment :-D

3 Aki-chan Aki-chan | Web | 17. září 2013 v 11:45 | Reagovat

[1]: Súhlasím s tebou do bodky...Hin krásni dielik.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama