Shinigami na strednej-05

9. září 2013 v 14:29 | Hin |  Shinigami na strednej
Ahoj ľudia :-D Máte pravdu zasa som tu chvíľu nebola ale to preto lebo som sa sťahovala na intrák a je tu zlý interner ale už to tu nejako prežijem. zatial som nič nové nestvorila ale už na tom pracujem. Tento diel som malá pre istotu v zálohe lebo som predpokladala svoju lenivosť. Tak pekné čítanie a prosím komenty. Viem že je to také divné že to sem v kuse píšem ale ja ich nepotrebujem ab som sa nejako chválila alebo niečo... je to aj pre vás... aby ste mohli napísať čo sa vám páči a čo nie a tak. A úprimne naozaj je príjemné keď si ovoríte blog a vidíte zxe to niekto komentoval, nemusel to ani vychváliť do neba ale dal si tú prácu a napísal čo sa mu páčilo a čo zas nie a aj keď vás možno zkrytizoval tak to s vami asi neni až také beznádejné že by si s tým nedal prácu. No ale už vás nebudem zdržovať tu máte ten diel. :-D


Shinigami na strednej 05
Po ceste k nemu sme sa rozprávali. Predtým som si nemyslela že by som sa dokázala s touto osobou o niečo ZMYSLUPLNE porozprávať ale... Ja neviem proste mám na neho akoby dva názory. Na jednej strane je namyslený a arogantný a stále ma provokuje svojimi narážkami, no na druhej... keď sme boli uňho tak mi chcel len pomôcť nebol neslušný a nenútil ma hovoriť o veciach o ktorých hovoriť nechcem... a ten bozk. Ten bozk bol taký... " Sme tu!" povedal a vytrhol ma z myšlienok. Ani som si nevšimla ako ale boli sme už pred jeho domom. " Poď ďalej." Pozval ma dnu a ja som vošla. Kým som si vyzúvala topánky tak sa dovalil Pantero a vyskočil na Grimmjowa a prevalil ho na zem. " Ahoj Pantero aj ja ťa rád vidím." Povedal so smiechom a Pantero ho začal olizovať na tvári. " Si v poriadku?" spýtala som sa pobavene. " Jasné. Ale no tak Pantero už zlez. Už stačí poď dolu." Povedal a zviera sa zdvihlo a zamierilo ku mne. " Ahoj Pantero." Povedala som a pohladila ho po hlave a on sa mi okamžite začal obtierať o nohy až ma skoro zhodil. " Tak poď cica, a aj ty Pantero." Povedal Grimm s úškrnom ma ja som sa len zasmiala a hrala som urazenú. Grimm dal Panterovi žrať poriadny kus mäsa a sadol si ku mne na gauč. Sadol si ku mne na diskrétnu vzdialenosť a spýtal sa ma. "No tak čo vymyslíme?" ja som sa ne neho pozrela a a pobavene zašomrala. " Ty si čakal že si sem sadneš a ja budem mať projekt vymyslený?" on sa zatváril trošku priblblo a poškrabal sa za hlavou. " No, vlastne aj tak trochu hej." Povedal a ja som sa začala smiať. " Ale no tak mysli trochu. Budeme skúmať divoké alebo domáce zviera?" "A čo tak teba?" povedal a vyslúžil si odo mňa päsťou po hlave. " Debil! Myslím to vážne!" "Au. Ty by si sa naozaj mala naučiť kontrolovať silu úderu. Veď nabudúce niekomu ublížiš." Povedal a obaja sme sa začali smiať. Zrazu medzi nás skočil Pantero a usalašil sa v medzere na gauči. " Ale čo ti tu kamoško?" spýtal sa Grimm a Pantero len slabo zamraučal. Pohladila som ho po hlave až ku krku. Spokojne zapriadol. Bola už dosť tma keďže ešte stále nebola jar. Grimm začal pantera tiež hladiť. Chvíľu sme tam len ticho sedeli a hladkali ho keď sa naše ruky dotkli. Pozreli sme si do očí a mne sa zastavil dych. Len som sa naňho dívala. Dívala som sa do tých tyrkysových očí a samovolne sme sa k sebe začali približovať. Naše pery sa spojili v nežnom bozku. Po chvíli sa naše bozky začali prehlbovať do vášnivej hry. Grimm ma dokonca začal jemne hrýzť do spodne pery. Ja som prechádzala rukami od jeho ramien po celom chrbte a užívala si jeho bozky. Po chvíli som si uvedomila že Pantero už neleží medzi nami a Grimmjow si ma pritlačil úplne tesne k sebe a začal mi zachádzať rukami pod blúzku a hladiť ma na chrbte. Keď ma jemne šteklil končekmi prstov na bokoch a na šiji slabo som mu zavzdychala do úst. Obaja sme sa naraz postavili z gauča ale ani na sekundu sme sa od seba nevzdialili. Nemotorne sme sa začali presúvať ku schodom kde ma Grimmjow v návale vášne oprel o stenu a začal ma bozkávať na krku. Potichu som zavzdychala a ona ma dvihol na ruky tak že som sa ho držala okolo krku a nohy som mala omotané okolo jeho pásu. Držal ma za zadok aby som nespadla a znova ma začal bozkávať. Vyniesol ma po schodoch až do jeho izby. Tam ma jemne položil na posteľ a kľačal mi medzi nohami. Začal ma znova bozkávať na krku a jemne mi zahryzol do ucha. Popri tom sa ma šepotavo spýtal. " Môžem?" Bolo jasné na čo sa pýta. Tak veľmi som chcela povedať nie a poslať ho do kelu. Tak veľmi. Ale už som nemohla bojovať so svojimi pocitmi. Jemné pokývanie hlavou mu stačilo ako odpoveď. Znova ma začal bozkávať a od krku postupoval nižšie až kým ho nezastavila blúzka. Ja už som to nevydržala a začala som mu rozopínať košeľu...no posledné tri gombíky som proste roztrhla. On sa na mňa pozrel, zaškeril sa a roztrhol mi blúzku ( odtrhol na nej všetky gombíky) Aj by som mu vynadala ale už som nebola schopná premýšľať. Šikovne mi vyzliekol podprsenku a ja som si rovnako rýchlo poradila s jeho nohavicami. Nakoniec sme skončili obaja nahý a úplne sme zabudli na okolitý svet. Najprv som sa bála. Viete že to bude bolieť a tak ale on bol taký nežný. Netušila som že niekto tak silný v sebe dokáže mať takú nehu. Ani som nevedela ako a už bol vo mne, nič som necítila. Nič okrem rozkoše a ... lásky. Každý jeho dotyk ňou bol úplne nasiaknutý, a cítila som ju v každom bozku. Naše telá sa dotýkali a ja som zaryla nechty do jeho vypracovaného chrbta. Trochu zasyčal ale vôbec ho to nevyviedlo z miery. Nakoniec sa naše telá zladili v krásny a dokonalí, prírodou vytvorený tanec. Cítila som každý jeho pohyb, a on môj. Postupne stále zrýchloval až kým sa mi z hrdla nevydral slastný výkrik. On nahlas a veľmi hlboko zastonal a nakoniec som si úplne vyčerpaná spustila ruky z jeho tela. On sa prevalil vedľa mňa a prevalil ma na seba. Hladila som ho po hrudi až kým som nezaspala.
Grimmjowov pohľad:
Zaspala mi na hrudi ako nejaké mačiatko. Hladkal som ju po hlave a už som len čakal kedy začne priasť. Cítil som sa úžasne. Akoby som našiel niečo čo som už dlho hľadal. Vychutnával som si každú chvíľku s ňou. Nedokázal som ani zaspať, len som sa na ňu díval. To ako dýcha ako sa jej jemne dvíha hrudník, ako na mne leží a ja mám pocit že je to najkrehkejšie stvorenie na svete, ktoré treba chrániť a milovať. Asi po pol hodine som tiež sladko zaspal s jednou rukou položenou na jej chrbte a druhou niekde medzi krkom a lícom.
***
Toto bol najsladší spánok aký som kedy zažil. Cítil som sa taký oddýchnutý, a v momente keď som si uvedomil čo mi leží na hrudi, musel som sa pousmiať. Pohladil som ju po vlasoch a ona sa zahmýrila. Pomaly otvorila oči a usmiala sa na mňa. " Dobré ránko mačiatko." Povedal som a ona ma pohladila po tvári. " Dobré. Kocúrik." Povedala a zrazu sa na posteľ vytrepal Pantero. " A ty tu čo robíš kamoško?" spýtal som sa ho a on zamraučal a ľahol si ku Rukii a ona ho začala hladkať. " A čo keby sme robili projekt o ňom?" spýtala sa nadšene. " No to by nebol zlý nápad. Ale o čom?" povedal som ale ona už to mala vymyslené. " Budeme sledovať ako reaguje na zmenu prostredia. Každý z nás ho bude mať týždeň. U teba budeme pozorovať ako sa chová normál ne u nás ako zareaguje na tú zmenu." Povedala nadšene a ja som zaprotestoval.
Rukiin pohľad:
" To by teda nešlo.! S tebou problém nemám ale Kurosakimu Pantera nezverím ani náhodou!" povedal rozhodne a ja som ho začala prehovárať. " Ale noták. Ja naňho dozriem. A okrem toho Pantero sa o seba vie postarať a s mrkváčom si isto poradí." Povedala som . Po nejakej chvíli prehovárania Grimm nakoniec pristal. " Dobre ale udeš ho kontrolovať a ak sa Panterovi niečo stane, tak Kurosaki spozná jeho skutočnú silu. " Skutočnú silu?? Ako to myslíš?" spýtala som sa a on trošku zazmätkoval. " No... vieš ako ... že ak mu niečo spraví tak Pantero je predsa len šelma... eh." Vykoktal zo seba a ja som nechápala jeho správanie.
Grimmjowov pohľad:
Už to vyzeralo že bude rozpitvávať to čo mi tak trochu vykĺzlo ale zrazu sa strhla a pozrela za hodinky ktoré ukazovali 7: 15. " do riti!" vyšlo z nej. " Za 15 minút máme vyť v škole! A na oznámenie témy projektu máme čas len do dneska rána!" vykríkla, vyskočila z postele a začala si hľadať oblečenie ktoré sa váľalo po celej izbe. Keď však zo zeme zodvihla svoju blúzku, čakalo ju nepríjemné prekvapenie. " Sakra! Ty si mi ju celú roztrhal?? Čo si mám teraz obliecť?!" skríkla až nešťastne. Ja som sa len poškrabal za hlavou a nepovedal nič. Včera som nemyslel na také veci ako v čom pôjde zajtra do školy. Rukia zahodila svoju blúzku o stenu a tá spadla za môj nočný stolík. Začala sa hrabať v mojej skrini. " Kde máš nejakú čisto bielu košeľu." Spýtala sa ma. Po chvíli ju vytiahla zo skrine. " Neblázni. Veď to bude hrozne vidno že je ti veľká. Veď by si si do nej mohla zavolať aj dve kamarátky." Povedal som ale ona sa na mňa len so smiechom pozrela. " Nepodceňuj mňa ani moju schopnosť spraviť z niečoho obyčajného super outfit." Povedala a na košeli vyhrnula rukávy zapla na nej 4 gombíky a prevísajúcu látku zaviazala. Natiahla si nohavice zobrala do ruky tašku. " Pohni sa nemáme čas." Povedala a ja som bol do pár sekúnd oblečený a obaja sme bežali do školy ozlomkrky.
***
Rukiin pohľad:
Keď sme dobehli ku triede Grimmjow prudko otvoril dvere a všetci spolužiaci aj Kurotsushi na nás pozerali ako na zjavenie. " Kuchiky, Jeagerjaques, Kurosaki. Téma projektu." Povedal Kurotsushi a Grimmjow okamžite vykríkol. " Návyky a správanie zdomácneného pantera normálne a po zmene prostredia." " hmm ... dorbe. To ma celkom zaujíma. A teraz si sadnite." Pocedal a ja som si vtedy uvedomila že je trošku zvláštne že sme obaja dobehli zadýchaný a strapatý v tú istú chvíľu do našťastie poloprázdnej triedy. Rýchlo som si sadla a začala si vyberať veci z Biológie ktoré som našťastie mala so sebou u Grimma. Až teraz mi naplno došlo čo sa vlastne stalo. Mala som čo robiť aby som nesčervenela. Ja som s ním strávila noc.
***
Celý deň sme s a s Grimmom míňali ... on sa na mňa len sem tam nenápadne usmial ale ja som mu úsmev neopätovala. Nevedela som čo mám robiť. Neľutovala som čo sa včera stalo... len som... nevedela ako sa k nemu mám správať. Bolo to celé zvláštne. Chodili sme spolu?? Alebo to preňho bola len zábavka na jednu noc?? Bože môj čo mám robiť??
***
Ráno pred výletom
Pohľad Soifon:
Ráno o pol 4 som sa ledva vyhrabala z postele. Rukia ale neležala vedľa mňa. Bolo mi to divné ale pomyslela som si že zasa niekde buntoší po byte. Nebudem ju ani hľadať. Ak by ma uvidela prebrala by sa a už by nezaspala. Mala veľmi krehký spánok. Rýchlo som schmatla tašku v ktorej som mala zbalené veci a obliekla sa. Keď som išla tmavým mestom ku miestu stretnutia... nebolo mi všetko jedno. Všetko sa zdalo také... opustené a temné. Škoda že Rukia nemohla ísť so mnou. Nebála by som sa tak. V polke cesty som zbadala ako niekto vychádza z poza rohu v čiernom kabáte. Zľakla som sa až som nahlas zhíkla. Osoba sa na mňa otočila a ja som cúvla. Potkla som sa však o kameň a padala na zem. Človek v plášti sa ihneď rozbehol a tesne nad zemou ma zachytil. So strachom som otvorila oči a keď som zbadala jeho tvár s úľavou som si vydýchla. No bola som zároveň prekvapená. " Ggio čo tu robíš??" spýtala som sa. On mi zatiaľ bez slova pomohlo vstať a keď som si inštinktívne oprášila oblečenie hoci ma nenechal spadnúť odpovedal mi. " No idem na ten výlet. A keď som videl ako sa tu prechádzaš sama chcel som ťa odprevadiť. Mesto je takto v noci desivé. No ale keďže mi to trochu nevyšlo tak som ťa aspoň chytil. Nedošlo mi že v tom kabáte vyzerám ako nejaký vrah." Povedal a pousmial sa. Ja som sa naňho tiež usmiala a ďalej sme šli spolu. Naozaj som sa cítila bezpečnejšie. Aj keď sa nechoval ako nejaký rambo mne to úplne stačilo. Mala som pocit že keby nás niekto napadol tak ho so všetkou slušnosťou pošle do riti tak že sa rozplače a ujde.
***
Keď sme prišli k autobusu a učiteľ skontroloval či sme všetci, začali sme nastupovať. Samozrejme ma elegantne pustil nastúpiť ako prvú ale pri šoférovi ma vymenil a predieral mi cestu dopredu. Zašli sme k predpredposledným( neni to preklep myslím tým preposlednú dvojsedačku nie tú hneď pred 5kou) sedadlám a on ma nechal posadiť sa. Keď sa naňho začali tlačiť ďalší žiaci zdvorilo sa opýtal. " Môžem si prisadnúť?" ( Ja viem že už to preháňam :-D ale neviem jeho si predstavujem ako takého elegána :-D páči sa mi to a k jeho postave si to vždy pridávam) Ja som sa naňho najprv prekvapene pozrela no potom rýchlo odvetila. " Ale samozrejme ... môžeš." Vysypala som zo seba a on si z úsmevom prisadol. Po ceste sme sa rozprávali a vyjedali sladkosti a podobné veci čo sme mali pobalené. Cesta bola dlhá a ja som bola nevyspatá s tak som hodine kecania na mňa došla únava. Začali za mi privierať očo a snažila som si nájsť pohodlnú polihu na spánok tak aby som neutláčala spolusediaceho. On sa na mňa chvíľu kukal a potom tie prispato povedal. " Ak chceš môžeš si ľahnúť na mňa povedal a postavil sa. Poď vymeníme sa a vystrieš si nohy do uličky. Povedal a ja som sa postavila a vymenila si s ním miesto. On sa na mňa pozrel a povedal. " No ľahni si. Hlavu si dáš na moje kolená a nohy vystrieš do uličky." Ja som sa otočila a keď som si položila hlavu do jeho lona tak som sa začervenala. On sa na mňa len milo usmial a oprel sa dozadu o sedadlo. Po chvíľke som sa aj uvoľnila a pokojne som si užívala pohodlie ktoré mi poskytoval.
Ggiov pohľad:
Spala mi na kolenách a ja som si obzeral jej krásnu tvár. Bolo to také zlaté. Vyzerala tak nevinne a bezbranne. Za pár minút sa zahmýrila a otočila sa tvárou ku mne. Ruku si posunula ku hlave takže ju mala položenú tesne nad mojím rozkrokom. Začal som sa červenať a modlil som sa aby sa veľmi nehýbala. To by bol riadny trapas keby som teraz... Nebudem na to myslieť. Sakra pohla sa! Na šťastie sa nič nestalo a ona sa po asi hodine zobudila s tvárou natlačenou na mojom bruchu.
Pohľad Soifon:

Cítila som krásnu vôňu. Zhlboka som sa nadýchla a otvorila som oči. Zrazu som si uvedomila že som tvárou natlačená na Ggiovom vypracovanom bruchu a vdychujem jeho vôňu. Keď som sa prebrala tak som sa rýchlo posadila a celá červená povedala. " PREPÁČ! EH. ĎAKUJEM! JA..." vysypala som zo seba a on sa začal smiať. " Haha. To je v pohode. Hlavne že si si pospala." Ja som sa o nejakej dobe usmiala a upokojila sa. Musím sa ale priznať, užívala som si jeho blízkosť. Spala som úplne pokojne, a tá vôňa... bola úplne omamná. Dosť! Čo to mám za myšlienky?! No ...ale veď na nich nieje vlastne nič... zlé.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Tauki-chan Tauki-chan | Web | 29. září 2013 v 20:13 | Reagovat

ta scenka s Rukiou a Grimjowom bola velmi pekne opisana :-) som teraz velmi zvedava Ggia a Soifon :-) inak prepac ze ti pisem az teraz koment ale ako zacala skola vobec som sa namohla dostat k SB ale polepsim sa :-) tesim sa na dalsiu kapitolu :-)

2 KaGami Miu Sanjo KaGami Miu Sanjo | Web | 20. října 2013 v 10:41 | Reagovat

ooooooo dokonalý dess :-D

3 hinatau hinatau | E-mail | Web | 16. prosince 2013 v 19:22 | Reagovat

[1]: to je v poho tsuki :-D ja som rada za kazdy koment a ja nemam co sudit ked vobec nepridavam ale tak co uz sko la je skola a mikrobiola je mikrobiola.. XD nestiham vobec pisat. aj tak dik a pokusim a dat pokracko

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama